Jelenie parohy
TECHNIKA MERANIA A HODNOTENIA JELENÍCH PAROHOV
Miery meriame s presnosťou na 1 mm a hmotnosť na 0,1 kg.
Typická trofej jeleňa európskeho je taká, na ktorej môžeme uplatniť medzinárodnú hodnotiteľskú metódu v plnom rozsahu. Alternatívnu výnimku môžeme uplatniť len v dvoch prípadoch, keď na celom paroží môže chýbať:
a) len jedna očnica alebo
b) jedna stredná vetva.
Ďalšiu výnimku môžeme uplatniť pri parohoch šestoráka alebo osmoráka.
Parožie, ktorému chýbajú obidve očnice alebo obidve stredné vetvy, alebo ktorému chýba jedna očnica a jedna stredná vetva (vôbec neboli nasadené), považujeme za atypické (abnormálne) a z hodnotenia sa vylučuje.
Zlomené vetvy nie sú dôvodom na vyhlásenie trofeje za atypickú. Znaky poľovníckej trofeje sa posudzujú komplexne. Ak nameraná hodnota jedného znaku výrazne prevyšuje požadovanú minimálnu hodnotu tohto znaku, môže sa ňou vyrovnávať hodnota iného hodnoteného znaku, ktorého nameraná hodnota nedosahuje požadovanú minimálnu hodnotu.
1. DĹŽKA KMEŇOV:
Meria sa po vonkajšej strane kmeňa od spodného okraja ružice až po hrot najdlhšej vetvy
nad strednou vetvou. Pásmo sa nasadí na spodný okraj ružice a ďalej sa vedie až po hrot s najdlhšou nameranou dĺžkou nad strednou vetvou. Pri vyhľadávaní tejto vetvy v korune sa nesmie pásmo viesť z vonkajšej strany na vnútornú, ale plynule bez zmien smeru. Uhol medzi ružicou a kmeňom sa nepretláča, ale voľne prepne.
2. DĹŽKA OČNÍC:
Meria sa po spodnej strane očnice od horného okraja ružice až po hrot.
3. DĹŽKA STREDNÝCH VETIEV:
Meria sa od bodu, ktorý dostaneme rozpolením uhla, ktorý zviera os kmeňa a os
strednej vetvy, po spodnej strane až po jej hrot.
4. OBVOD RUŽÍC:
Meria sa tesne priloženým pásmom po obvode s prepínaním rýh.
5. DOLNÝ OBVOD KMEŇOV:
Meria sa na najtenšom mieste medzi očnicou a strednou vetvou. Keď chýba očnica,
medzi ružicou a strednou vetvou. Keď chýba stredná vetva, meria sa na najtenšom mieste medzi očnicou a korunou (alebo vidlou) a táto nameraná hodnota potom platí pre dolný aj horný obvod kmeňov.
6. HORNÝ OBVOD KMEŇOV:
Meria sa na najtenšom mieste medzi strednou vetvou a korunou. Do koruny sa
počíta každá normálna vetva nad strednou vetvou. Toto pravidlo neplatí pre zdvojenú strednú vetvu. V prípade, že stredná vetva je zdvojená, meria sa až nad zdvojenou strednou vetvou. Ak chýba stredná vetva, platí nameraná hodnota zistená pre spodný obvod. U osmorákov a nadočnicových (vidlicových) desatorákov sa horný obvod meria medzi strednou vetvou a koncovou vidlicou na najtenšom mieste. U šestoráka sa horný obvod meria v polovici vzdialenosti medzi strednou vetvou a hrotom kmeňa.
7. POČET VETIEV:
Za vetvu sa počíta každý výrastok alebo vetva dlhšia ako 2 cm, pričom jej dĺžka musí byť
väčšia ako šírka základne. Ak ide o päťročné a šesťročné chovné jelene s parožím s jednostrannou korunou, musí mať vidla dĺžku vetiev najmenej 25 cm a jej postavenie musí byť rovnobežné s pozdĺžnou osou tela jeleňa.
8. ČISTÁ HMOTNOSŤ PAROŽIA:
Zisťuje sa vážením s presnosťou na 10 g najskôr tri mesiace po ulovení jedinca.
Pri čerstvo preparovanej trofeji (suchej, nie mokrej) sa odporúča odpočítať z celkovej hmotnosti minimálne 10 % na vlhkosť. Podľa veľkosti lebky s kompletnou hornou čeľusťou sa z hmotnosti trofeje odpočítava 0,5–0,7 kg. Ak ostala len malá časť lebky (krátko zrezaná) s nosnými kosťami, zrážka sa neodpočítava.
9. ROZPÄTIE PAROŽIA:
Meria sa ako najväčšia vnútorná vzdialenosť kmeňov meraná kolmo na pozdĺžnu os lebky
spravidla v mieste, kde vetvy začínajú tvoriť korunu, nie však už v korune. Potom sa vypočíta pomer rozpätia k priemeru dĺžky kmeňov vyjadrený v %.
Ak tvorí menej ako 60 %, hodnotí sa 0 bodmi,
60–69,9 % 1 bodom,
70–79,9 % 2 bodmi,
80 % a viac 3 bodmi.
Vlčia vetva sa v tomto prípade nepočíta ako začiatok koruny.
10. ZAFARBENIE PAROHOV:
svetlosivé, nažltnuté alebo umelo zafarbené 0 bodov,
sivé až svetlohnedé 1 bod,
tmavohnedé až čierne 2 body.
11. PERLOVANIE:
hladké kmene a vetvy alebo slabo perlované 0 bodov,
obvyklé perlovanie 1 bod,
dobré, výrazné perlovanie 2 body.
12. HROTY VETIEV: tupé a tmavé 0 bodov, ostré, ale tmavé hroty 1 bod, špicaté a biele hroty 2 body. 13. NADOČNICE: Dĺžka sa meria od nasadenia po jeho hrot (pozri bod 7). Pri vysoko nasadenej nadočnici možno použiť rovnaké pravidlo merania ako pri strednej vetve. Dĺžka nadočníc: jednostranne: dvojstranne: 2,0–10,0 cm 0 bodov 0,5 bodu 10,1–15,0 cm 0,5 bodu 1 bod 15,1 cm a viac 1 bod 2 body 14. KORUNA: Do hodnotenia koruny sa započítavajú všetky vetvy nad strednou vetvou vrátane vlčej vetvy. Vetvy koruny sa posudzujú ako krátke 2–10 cm, stredné 10,1–15 cm, dlhé 15,1 cm a viac. Rozdvojenú vetvu meriame po celej dĺžke len raz, pričom pričlenenej vetve meriame len vnútornú dĺžku. Celkový počet vetiev v korunách obidvoch kmeňov body 5–7 krátkych vetiev 1–2 5–7 stredných vetiev 3–4 5–7 dlhých vetiev 4–5 8–9 krátkych vetiev 4–5 8–9 stredných vetiev 5–6 Celkový počet vetiev v korunách obidvoch kmeňov body 8–9 dlhých vetiev 6–7 10 a viac krátkych vetiev 6–7 10 a viac stredných vetiev 7–8 10 a viac dlhých vetiev 9–10 Pri rozdielnych dĺžkach vetiev v korune treba podľa priloženej Tabuľky na bodovanie jeleních korún určiť príslušný počet bodov. 15. ZRÁŽKY: Odpočítavajú sa zrážky za výrazne rozdielne dĺžky kmeňov, vyslovene asymetrické parožie a zrážky pri nepravidelnosti očníc, nadočníc a stredných vetiev. Celkove možno odpočítať až 3 body. Ocenenie parohov na výstavách: I. cena – zlatá medaila – 210,00 a viac bodov C. I. C. II. cena – strieborná medaila – 190,00 až 209,99 bodov C. I. C. III. cena – bronzová medaila – 170,00 až 189,99 bodov C. I. C.